Vitajte ! ! !

3. Meditácia

V tomto štádiu prechádzame na samotnú meditáciu, ktorá je pre úspech telekinézy podstatná.

Sedíme na stoličke so zatvorenými očami a hĺbkovo relaxujeme, ako je to popísané v bode 2.

Vyprázdnime myseľ od všetkých myšlienok, až kým nemáme v hlave absolútne prázdno, bez bočných rušení.

Keď sa dostaneme do tohto stavu, vyvoláme si v predstavivosti predmety, ktoré sme vizualizovami v bode 1.

Predstavíme si, ako splývame s predmetom, ktorý si predstavujeme, až sme s ním jedno. Predstavujeme si, že predmet je našou nedeliteľnou súčasťou a že ho dokážeme ovplyvňovať rovnako jednoducho ako našu ruku či nohu.

V predstave splynieme s predmetom úplne, až sa staneme daným predmetom. Nevnímame oddelenosť, ako nám ju obvykle ukazujú naše zmysly. Predmet i my sme len energia so spoločným vedomím.

Strávime trochu času meditovaním nad týmto poznaním, až kým už necítime žiadnu pochybnosť, že predmet i my sme jedna a tá istá vec a preto že ním môžeme hýbať ako hociktorou inou časťou nášho tela.

Teraz si predstavíme predmet blízko pri našej ruke, spojený s ňou žiarivým bielym lúčom svetla - pevne, bez prerušení.

Pohneme rukou. Pozorujeme, ako sa pri pohybe rukou začína hýbať aj predmet a kopíruje pohyb našej ruky.

Teraz v duchu otvoríme ruku a pritiahneme si predmet, pričom vidíme, ako sa lúč svetla skracuje a predmet nám hladko vkĺzne do dlane a my okolo neho zovrieme prsty.

Teraz zasa v duchu otvoríme ruku a vidíme, ako sa predmet vzďaľuje z našej dlane, ale stále s ňou zostáva spojený bielym lúčom svetla. Pohybuje sa tam, kam mu určíme - bez námahy, len na základe našej myšlienky.

Pokračujeme v meditácii s ostatnými predmetmi, hýbeme nimi a ovplyvňujeme ich a cítime, že sme s nimi nespochybniteľne spätí.

Nakoniec ukončíme meditáciu, predýchame sa a pomaly sa vrátime do normálneho sveta. Otvoríme oči, prispôsobíme svoje videnie a ukončíme meditáciu premýšľaním, aké jednoduché bolo hýbať predmetmi.

V poslednom článku o telekinéze sme hovorili o tom, čo treba urobiť ešte skôr, než s telekinézou začneme. Ale než budeme pokračovať, ešte raz by som chcela povedať, aké dôležité je pochopiť, že sme súčasťou veľkého systému, že sa cez nás prelieva energia vecí, zvierat, rastlín i iných ľudí, že nie sme „oddelení“, separovaní. Toto „oddelenie“ je len ilúzia, ktorú nám dáva našich päť fyzických zmyslov. Ale svet pozostáva i z niečoho iného, nielen z fyzickej reality - a na úrovni ezoterickej (alebo „mimofyzickej“) reality sme všetci len dočasné uzlíky na tých istých energetických nitkách, všetci dokopy tvoríme „sieť“ a cez túto sieť sme spojení navzájom bez pevných fyzických ohraničení. Nezabudnite, že i vo fyzickej realite dochádza každú sekundu nášho života na povrchu nášho tela k výmene atómov medzi naším telom a prostredím… takže aká „pevná forma“?! Skôr „plynulý prechod“, ktorý nás sústavne prepája s vzduchom okolo nás. A pretože každý človek je takto plynule prepojený s vzduchom okolo seba a všetci sme spojení vzduchom navzájom, nie sme tým vzduchom spojení so všetkým okolo nás? To, čo je v bezprostrednom okolí, je s nami spojené bezprostredne; vzdialené veci a ľudia sú s nami spojené sprostredkovane.

No a teraz späť k telekinéze: Možnosti ducha sú neobmedzené. Duch je súčasť Univerzálne Energie a ako taký má schopnosť urobiť/zariadiť všetko, čo aj samotná Univerzálna Energia. Všetko, čo je okolo nás, je výtvorom Univerzálnej Energie. Rovnako dobre by to mohlo byť výtvorom nášho vlastného ducha, keby…

… sme sami seba neobmedzovali.

Naše obmedzenia, ktoré sami sebe kladieme do cesty, vo väčšine prípadov spadajú do troch skupín: nedostatok viery vo výsledok, nedostatok viery v seba samého a nedostatok vedomostí.

Jediné, čo nám stojí v ceste k mágii, sme my sami.

Myslím, že to by bol vhodný námet pre najbližšiu meditáciu. Už som spomínala, že meditácia je neodmysliteľná podmienka všetkých psychických schopností. Meditácia sa odporúča aj tesne pred tým, než sa pokúsime o telekinézu.

Hoci máme schopnosť ovplyvniť absolútne všetko, podvedomie má problém akceptovať to doslova, ak máme obmedzujúcu vieru alebo sebaobraz. A preto je aj pre telekinézu potrebné začať s malými vecami, v pohnutie ktorých dokážeme uveriť, a až „dôkazy“ posilnia túto vieru, mali by sme prejsť k veciam väčším. Inak sa nám môže stať, že vďaka racionalisticek výchove bude podvedomie považovať pokus za nemožný a výsledok sa nedostaví, čo len posilní presvedčenie podvedomia a znemožní nám v budúcnosti úspechy v bosorovaní.

Takže, aby sme už konečne začali, uzavrime sa v miestnosti, v ktorej nás nikto nebude rušiť a v ktorej je príjemná teplota. (A toto nedodržíme, miesto sústreďovania na telekinézu sa budeme sústreďovať na to, ako nepohodlne sa cítime.)

Pred seba umiestnime malý stolík. Oproti stolíku si dáme stoličku - tvrdú a najlepšie bez operadla, aby nás nepokúšalo oprieť sa.

Na stolík položíme predmet, ktorý ideme ovplyvňovať. Najlepšie je začať tým, čomu sa hovorí psí-koleso. Ďalším vhodným predmetom je ručička kompasu, ktorú sa môžeme pokúsiť roztočiť silou mentálnej energie.