Vitajte ! ! !

Telekinéza je pohybovanie predmetmi z miesta na miesto bez použitia fyzického kontaktu. Tiež sem patrí zmena tvaru predmetov prostredníctvom pôsobenia mysle - zohýbanie lyžičiek, kľúčov, alebo len ich udržanie a stabilizovanie. Hovorí sa jej aj psychokinéza, čo je slovo gréckejo pôvodu: psyché znamená dušu a kineisis zmanená hýbať.

Telekinéza patrí k hodne metafyzickým zručnostiam. Vďaka filmom s bosoráckou tematikou už iste väčšina z nás pozná pohybovanie predmetmi na diaľku, zohýbanie lyžičiek a podobné „fenomény“. Istotne, vedieť zohýbať lyžičky, levitovať veci a vyrábať „gule psí“ je príťažlivá zručnosť, ale nemali by ju používať ľudia, ktorí nemajú potrebnú psychickú stabilitu. Na druhej strane, je tu aj dobrá správa - keď zvládneme telekinézu, získame tým aj spústu iných užitočných schopností - napríklad schopnosť liečiť. Liečenie sa totiž zakladá na tom istom, čo aj telekinéza.

Tieto schopnosti sú celkom reálne. Jediné, čo nám bráni ich využívať, je naše obmedzené myslenie. Všetko začína a končí myslením. Ak budeme považovať levitovanie za nemožné, bude pre nás nemožné. Ak si budeme myslieť, že to dokážeme, dokážeme to. Sme teda obmedzení len tým, v čo veríme, a silou nášho presvedčenia, že našu vieru dokážeme zhmotniť do reality. A to sa týka nielen telekinézy, ale aj diéty, skúšky z matiky alebo „ulovenia“ príťažlivého partnera (čo sú všetko veci značne svetské a málo metafyzické).

Lenže tak ako vo všetkom inom, ani v tomto svete nejde všetko podľa našej vôle. Hlavne vtedy nie, ak si myslíme, že tento svet je ako obrovský supermarket, určený len pre naše potešenie - choď a obslúž sa! Ak nám chýba pokora, vďačnosť a spojenie s prostredím, ktoré manipulujeme, nikdy nedokážeme svoje manipulatívne schopnosti rozvinúť naplno. S univerzálnou energiou nie sme totiž spojení tak, že otvoríme ústa a vyjadrujeme svoje želania, ale sme s ňou spojení

Preto ak sa chceme naučiť levitovať, treba začať od niečoho, čo je dostatočne „malé“ na to, aby sme uverili, že to zvládneme, ale dostatočne „veľké“ na to, aby sme si boli bez tieňa pochybností istí, že to bolo dielo nás, a nie náhody…

Aspekt nás samých

Nespájame sa s Univerzom tým, že otvoríme ústa a necháme plynúť slová; spájame sa s ním cez myšlienky a pocity prekypujúce emóciou.

Čo to má do činenia s telepatiou? Nuž, všetko…

Nedokážeme fyzicky pohnúť ničím, čo vnímame ako oddelené od nás. Všetko zdanie „oddelenosti“ je len ilúzia. V Univerze niet oddelenosti - všetci sme súčasťou jednej univerzálnej energie, ktorou sme poprepájaní navzájom a so svetom (viditeľným i neviditeľným) okolo nás. „Boh“ nie je od nás oddelený; sme jeho súčasťou, je v nás a my sme v ňom. (A tým myslím „boh“ ako základný organizačný princíp, teda nielen v kresťanskom ponímaní!) Sme stelesnením tohto princípu a sme súčasne len jedným jeho aspektom.

Takže ak sa chceme pustiť do telekinézy (ktorej schopnosť máme vďaka Univerzu), potom musíme plne uznať a osvojiť si skutočnosť, že všetko, čo sa budeme snažiť pohnúť, je časťou nás a nie niečím oddeleným od našej existencie. (Toto je ešte tá zrozumiteľná časť bosoráckeho svetonázoru! Len čo som sa dostala k Heisenbergovmu princípu neurčitosti, postretla som isté problémy s obmedzenou inteligenciou a rozhodla som sa, že bosoráctvo sa nemusí zakladať vždy na pochopení, že niekedy aj slepá viera postačí… )

Takže späť k telekinéze - ak sa budeme snažiť pohnúť „tou škatuľkou zápaliek“ alebo „tou ceruzou“ alebo „tým čímkoľvek“, nebudeme mať úspech. Keď hýbeme čímkoľvek, hýbeme totiž len jedným naším aspektom.

Ale čo ho pohne? Nuž, myšlienka. Ale čo myšlienka zmení? Energiu.

Niektorí ľudia hovoria o psychickej energii a liečivej energii, o reiki a čchi, ale všetko sú to len iné označenia pre Univerzálnu Energiu, ktorú môžeme označiť aj „quanta“ z kvantovej fyziky alebo „duch“.

Energia je jednoducho energia a je ovplyvňovaná myšlienkou.

A preto telekinézu môžeme definovať ako „proces hýbania aspektmi seba prostredníctvom ovplyvňovania energie pomocou mysle“. Keď teda pohybujeme vecami na diaľku, je to, akoby sme pohybovali vlastným prstom alebo nohou, a to je vlastne pre človeka veľmi prirodzený proces. Akurát že pri telekinéze sa nám zdá, akoby to, čím hýbeme, fyzicky nepatrilo k nám.

Takže ešte skôr, než sa pustíme do pohybovania vecami, musíme sa úplne stotožniť s touto základnou pravdou. Kým budeme hýbať niečím „cudzím“, nedokážeme tým pohnúť. Hýbať môžeme len niečím, čo je našou súčasťou.

Neobmedzené myslenie

Druhým aspektom telekinézy je viera a „neobmedzené myslenie“.

Viera je neotrasiteľná vedomosť o tom, že sa niečo nielen „dá urobiť“, ale že je to už „urobené“. Keďže neexistuje minulosť a budúcnosť, ale len teraz, nedostaneme sa nikdy do okamihu, keď sa predmet „bude hýbať“, ale len do okamihu, keď sa predmet „hýbe“ alebo „je pohnutý“.

Myšlienka bez obmedzenia je rovnako dôležitá. Nie je o nič ťažšie pohnúť horou ako pohnúť zrnkom piesku. Jediné, čo nás obmedzuje, je naša viera. Ak nebudeme veriť, že levitovanie zvládneme, nezvládneme ho. Už len presvedčenie, že niečo je nemožné, to robí nemožným.

Žiaľ, nie je to takisto platné aj naopak. Nestačí len veriť, že niečo je možné, aby sme to možným urobili. Väčšina skutočne hodnotných vecí v živote si totiž vyžaduje nielen pevnú vieru, ale aj poctivú prípravu.

Než prejdeme k tomu, ako sa na telekinézu pripraviť, ešte raz chcem zdôrazniť, že všetci máme vrodenú schopnosť telekinézy, ktorá si ako všetky ostatné psychické schopnosti vyžaduje len pevnú vieru, koncentráciu a zameranie myslenia tým správnym smerom.

A ešte raz - sú to zručnosti ako hýbanie predmetov na diaľku, zohýbanie lyžičiek, uzlenie oceľového lana a podobne - všetko len pomocou mysle. Toto všetko je možné.

Jediné, čo nás obmedzuje, je naša schopnosť uveriť tomu. Tá sa väčšinou potýka s pocitom, že ideme hýbať samostatnou vecou, nie len súčasťou tej istej energie, ktorou sme tvorení my sami. Tento pocit nám dávajú vnemy našich piatich zmyslov, pretože okrem fyzického sveta nie sú schopné postihnúť nič iné - ale to ešte neznamená, že by tam nič iné nebolo!

Takže dnes ideme pripraviť myseľ na telekinézu, a to meditáciou.

1. Príprava

Budeme potrebovať stoličku s pevným sedadlom (bez vankúšov) a oproti stoličke stolík.

Na stolík položíme niekoľko predmetov, ktoré budeme chcieť pohnúť alebo zohnúť. Aspoň dva z nich musia byť pre nás mimoriadne zaujímavé a jeden z nich by mal predstavovať prírodu (obrázok krajinky, kvetov a podobne).

Začíname tým, že sedíme na stoličke, chrbát máme celkom narovnaný a ruky nám voľne spočívajú na stehnách. Chrbtom sa neopierame o operadlo stoličky. Môžeme dokonca použiť stoličku bez operadla, ak takú máme.

Teraz sa pozrieme na predmety, ktoré sme položili na stolík. Každý predmet si podrobne prezrieme a vrývame si do pamäte každú jeho drobnosť. Ak treba, vezmeme ho do rúk a pozrieme si ho zo všetkých strán. Čím viac podrobností na ňom spozorujeme, tým lepšie.

Takto objekt študujeme a zapamätávame si jeho detaily po dobu aspoň 5 minút. Potom ho položíme znova na stôl.

Teraz zavrieme oči a vyvoláme si v duchu obraz objektu, tak podrobne, ako to len ide, a zo všetkých jeho strán, až ho máme celkom zhmotnený pred vnútorným okom. Toto robíme aspoň 5 minút.

Spočiatku nám môže predmet pred vnútorným okom blednúť, môže byť neostrý alebo mu môžu chýbať detaily. Nerobme si kvôli tomu starosti. Jednoducho otvoríme oči, obzrieme si ho a znova oči zavrieme - toto môžeme opakovať tak dlho, pokiaľ si nebudeme vedieť v duchu vyvolať obraz predmetu do takých podrobností, ako to len ide.

Po čase si budeme vedieť v mysli predstaviť predmet tak podrobne a tak „pevno“, ako ho vnímame, keď sa pozrieme na stolík.

Pritom vieme, že predmet v našej mysli nie je taký „reálny“ ako predmet na stolíku - je totiž oveľa reálnejší! Prv, než niečo môže existovať na fyzickej úrovni, musí existovať na úrovni astrálnej a mentálnej. To je zákonitosť zhmotňovania, o ktorej sa oplatí meditovať.

Všetko v celom vesmíre existuje najprv ako plán na energetickej úrovni, než sa to môže zhmotniť. Keby neexistovala schéma pre kombináciu častíc do atómov, atómov do molekúl, molekúl do buniek, buniek do orgánov a orgánov do živých bytostí, nemohli by sa zrodiť živé bytosti. Keby ste nemali plán na postavenie domu, nevedeli by ste, ako ho stavať, ako má vyzerať a čo budete pre to potrebovať. Bez plánu niet existencie.

Keď si už predmet vieme predstaviť v celej dokonalosti, urobíme to isté s ostatnými predmetmi na stolíku, až kým pri zavretých očiach si nevieme vykresliť každý z predmetov do toho najmenšieho detailu.

Kým toto nezvládneme, nemá význam prejsť do ďalšej fázy. Je jedno, koľko dní či týždňov to potrvá, musíme túto fázu najprv uzavrieť. Keď ju zvládneme, budeme vedieť v budúcnosti pracovať už bez skutočných predmetov, len s našou predstavou o nich.

Ak chceme našu schopnosť vizualizácie ešte zlepšiť, tak si predmety budeme vykresľovať s otvorenými očami, akoby voľne viseli vo vzduchu.

V ďalšom kroku môžeme predmet v mysli umiestniť na policu, kde ho budeme vidieť tak „hmotne“, akoby tam skutočne bol.

Toto cvičenie je nesmierne užitočné nielen pre telekinézu, ale aj pre samotné bosorovanie, liečiteľstvo a iné psychické schopnosti.

A ešte raz - nepokračujte ďalej, kým túto fázu nezvládnete dokonale. Ušetríte si tým sklamanie z neúspechu.

2. Hlboká fyzická relaxácia

Tuto použijeme cvičenie, opísané v článku o relaxácii.