53-ročného Pavla z Dubnice nad Váhom prenasledoval poltergeist niekoľko mesiacov. Pavol z Dubnice nad Váhom je vyučený stolár. Pracuje teraz pre jednu súkromnú firmu na výrobu nábytku, predtým bol 8 mesiacov nezamestnaný. A tam sa niekde začali odvíjať jeho problémy s poltergeistom. Podporu zväčša celú prepil. Prišiel domov, najprv zbil ženu, potom deti.
     „Bolo to najhoršie obdobie môjho života,“ spomína si Pavol. „Muselo to byť strašné i pre moju ženu a deti. Veď za nič nemohli. Jedného dňa som zistil, že okrem typických "poopičných" stavov začínam mať akési halucinácie. V noci som sa prebúdzal na zvuky pripomínajúce kotúčovú pílu alebo brúsku. Najprv som si myslel, že to vďaka tomu alkoholu. Zvuky som však počul až príliš zreteľne. Spával som zväčša v predsieni, pretože žena sa v spálni zamkla. Mával som pocit, ako keby sa mi motorová píla zarezávala do mozgu. Jedného septembrového dňa roku 1993 som zistil, že to nie sú len halucinácie. Zobudil som sa okolo tretej ráno na tie strašné zvuky. Išiel som sa na dvor vymočiť a trocha vytriezvieť na čerstvom vzduchu. Rachot ma však prenasledoval. Mal som pocit, akoby mi okolo hlavy krúžila motorová píla alebo niečo podobné. Sadol som si na schody a premýšľal, čo sa so mnou deje. Najprv som si myslel, že som sa zbláznil. Lenže tie zvuky boli až príliš skutočné.“
     Pavol sa zľakol. V duchu sa pohrával s myšlienkou, že ho za to, ako pije, tresce Boh. Tri dni vydržal nepiť. Večer zaspával s obavou, ale rachot sa neozval. Štvrtý deň to už nevydržal. Odišiel opäť do krčmy a vrátil sa domov okolo polnoci.
     „Na tú noc jednoducho nezabudnem,“ pokračuje v rozprávaní Pavol. „Keď som prichádzal domov, všimol som si ako vzadu na dome v dielni sa striedavo zažíha a zhasína svetlo. Myslel som si, že sú tam zlodeji, a tak som sa tam vybral. Keď som otvoril dvere, dostal som takmer šok. Takmer hneď som vytriezvel. Nad stolom sa vznášalo všetko náradie, čo som mal. Vŕtačky sa krútili, hoblíky, kladivá, sekery, skrutkovače - to všetko lietalo v povetrí sem a tam. Svetlo blikalo a počul som, ako sa zapla aj brúska. Poštípal som sa, aby som sa prebudil. Nič sa však nestalo. Nebol to ani sen, ani halucinácia. Nejaká neznáma sila dala všetky moje nástroje do pohybu. Zavrel som rýchlo dvere a vybehol von. Po chvíli som však zistil, že sekery prerazili otvor v stene a začali ma prenasledovať. Utekal som do kôlne, kde som sa zamkol. Nástroje však prerazili v povale otvor, ktorý na mňa spadol. Čo sa dialo potom, to si už nepamätám. Zobudil som sa ráno. Polovicu tela som mal privalenú narúbaným drevom, ktoré sa zrejme zosunulo.“
     Miesto záhadných udalostí navštívil aj parapsychológ a spolupracovník Bosorky Ondrej Švandler, ktorý nám povedal: „Je vylúčené, že by šlo o halucinácie postihnutého. Otvory na dielni i na kôlni nasvedčujú tomu, že ich neurobil on sám. Išlo teda o poltergeista. Tento predpoklad potvrdzujú i naše merania v oblasti infračerveného spektra na mieste činu.“
     Táto udalosť radikálne zmenila Pavlov životný štýl. Prestal piť, pretože má strach, že sa všetko bude znovu opakovať. Vždy, keď ide domov okolo krčmy, počuje v diaľke zvuky nástrojov, ktoré ho vtedy na smrť vydesili. Opäť si našiel zamestnanie.
     „Nikdy som neveril v tých hlučných duchov, či ako sa im hovorí. Po tejto skúsenosti mám však opačný názor.“